Je postavený na mieste starého zaniknutého chrámu uprostred dedinky. Konštrukcia zrubovej stavby je typická trojpriestorová. Nad oltárnou časťou chrámu chýba vežička. Veže nad babincom a loďou majú atypický kužeľovitý tvar. Západná najvyššia veža má štyri predĺžené piliere stojace mimo vstupnej časti chrámu, čím sa vytvorilo otvorené podstrešie okolo babinca. Strecha a obvodové steny sú pokryté šindľami

Ikonostas je z konca 17. storočia. Nad strednými - cárskymi dvermi sa nachádza Mandylión (zázračný obraz Kristovej tváre bez tŕňovej koruny). Rad sviatkov nie je úplný, tvoria ho len tri ikony. Na oltári vo svätyni je umiestnená ikona Snímanie z kríža.

V chráme okrem gréckokatolíckych bohoslužieb sa konajú aj rímskokatolícke, čo sa odrazilo aj vo vnútornej výzdobe interiéru. Nachádzajú sa tu aj rímskokatolícke obrazy a neogotické plastiky.

8.11.2003      N49°10,906 E021°19,261 - 352 m.n.m.

Cestou do Bardejova sme sa s Tomčom zastavili v Tročanoch. Bol to môj tretí kostolík z 27. Chodievam okolo stále, Tročany sú asi kilometer z hlavnej cesty Prešov-Bardejov. Vedel som, že tam je takýto kostolík, no nikdy som sa ne neho nebol pozrieť. Nachádza sa v strede dedinky. Za plotom je tabuľa, kde boli informácie o dedine, kostolíku a ikonostase v slovenčine, angličtine a nemčine. Vstupné pre dospelých je 30 Sk, no my sme ho neplatili. Pozreli sme kostolík zvonku, urobili fotky, zamerali súradnice a keď sme nasadali so auta, miestny chlapec nám povedal, že už zavolal pani, čo nám otvorí aj vnútro. Tak sem s ňou išli do vnútra, a oplatilo sa. Okrem krásneho ikonostasu sú dnu aj iné nádherné obrazy. Vo vnútri svätyne na oltári snímanie Krista z kríža, v hlavnej časti Posledný súd, či obraz sv. Lukáša - patróna kostola. Na pravej strane sú pôvodné lavice. Pani nám ukázala aj pôvodnú bibliu snáď zo 17.-18. storočia a ďalšiu asi 200 ročnú, z ktorej sa stále slúži svätá omša. Bohoslužby sa obnovili v chráme po asi 50 rokoch a slúži sa prvá nedeľa v mesiaci. Podľa informácií, ktoré sme dostali, je kostolík pravdepodobne ešte starší (zo 17. storočia) a do Tročian bol prenesený z neďalekej obce Rešov. Pravdepodobne je to najstarší kostolík nie len zo všetkých 27, ale aj z kostolíkov celej podkarpatskej oblasti. Vo vnútri hlavnej časti je aj malý chór, kde sa vojdu tak traja ľudia. Zaujali nás aj pôvodné dvere s unikátnym zámkom a pôvodný kľúč. Dvere so deveného kostolíka bývajú nízke, aby sa vstupujúci veriaci rovno poklonili. Z vonkajšej strany spred dverí vidno hore do veže, kde sú dva zvony z minulého storočia. Malý umieračik a druhý veľký. Zvoní sa nimi hodinu, polhodiny a pred začiatkom bohoslužby. Pani nám taktiež povedala o ich zázračnej moci. Hovorí sa, že majú silu rozohnať búrkové mračná. Keď prichádza veľká búrka, pani s manželom prichádzajú ku kostolíku a zvonením rozháňajú mračná. Vraj to pomáha a mraky sa rozostupujú...
Rozlúčili sme sa, poďakovali, a miesto vstupného sme vložili pár korún do krabičky na milodary. Aj touto cestou ďakujem pani, ktorá nám svojim výkladom spestrila túto návštevu. Bola to zatiaľ najúspešnejšia výprava po karpatských kostolíkoch. Dostali sme aj pohľadnicu a leták, z ktorého informácie som použil aj na túto stránku.